Geografia

Ako sa k nám dostanete

Zemiansky Vrbovok je obec, ležiaca v historickom regióne Hont, v južnej časti Banskobystrického kraja, v okrese Krupina, na Krupinskej planine. Obec leží medzi medzi obcami Jalšovík, Kozí Vrbovok, Dolné a Horné Mladonice. Chotár má pahorkatinný ráz, cez obec tečie potok Vrbovok a Trpínec, patrí k povodiu rieky Ipeľ. Najnižším bodom obce je kóta Kozí vrch 433m n.m. a najvyšší bod je Horná Dúbrava 529m n.m. Zemiansky Vrbovok má rozlohu 840 ha, tvoria ho časti Veľká Lúka, Jombíkov laz, Doliny, Sad na Novinkách, Palova roveň, Dúbrava, Horné Prielohy,Viničky. 

Prírodné pomery

Krupinská planina je samostatný geomorfologický celok v Slovenskom stredohorí. Má ráz k juhu mierne sklonenej úpätnej plošiny, je to sopečné predhorie stredoslovenských neovulkanitov Štiavnických vrchov a Javoria. Prevládajúce horniny sú pyroxenické a amfibolicko-pyroxenické andezity z obdobia neogénu. V území prevažujú strmé krátke svahy v striedaní s úzkymi svahovými dolinami a plochými chrbtami alebo plochými vrcholmi. Územie je rozčlenené úvalinovými dolinami a úvalinami. Doliny sú spravidla hlboko zarezané. Riečna sieť Vrbovka a Trpínca rozrezáva územie prevažne severo-južným smerom. V obci prevládajú pôvodné lesné hnedé lesné a ilimerizované pôdy. V začiatkoch osídľovania bol hontiansky región takmer súvislo porastený listnatým lesom, najmä teplomilnými dubinami a bučinami. Osídľovaním sa celá oblasť zmenila, no aj dnes tu nájdeme až 9 druhov dubov. Rozšírený aj javor poľný, jaseň štíhly, topoľ osikový, topoľ čierny, breza previsnutá, ďalej hrab, lieska obyčajná, buk lesný, jarabina vtáčia, hloh jednosemenný. Nezabudnuteľná a ničím nenahraditeľná je vôňa kvitnúcej lipy malolistej. Popri potokoch rastie jelša lepkavá a brehy sú často porastené vrbinami. Lesné porasty tvoria umelo vysadené smreky a borovice.

Klimatické pomery

Hontiansky región patrí k mierne teplým oblastiam, priemerná teplota od apríla až do september v nižšie položených miestach je 14-16°C. Letá bývajú teplé a suché. Ročný úhrn zrážok je 800-850 mm.

Flóra

Krupinská planina patrí k najkrajším a najhodnotnejším častiam prírody juhu Slovenska. Pôvodné listnaté lesy prechádzajú do teplommilných dúbrav a do unikátnych skalných stepí, ktoré sú domovom vzácnych druhov rastlín a živočíchov.  Vzácne druhy sa objavujú od skorej jari do neskorej jesene. S ústupom snehu sa objavujú snežienka jarná, blyskáč jarný a fialka voňavá. Začiatkom leta zakvitnú lúky a medzi trávami lipnica lúčna, traslica prostredná, ostrica lesná, timotejka lúčna, chlpaňa lesná, psiarka lúčna a reznačka laločná sa objaví králik biely, zvonček belasý, kukučka lúčna, množstvo liečiviek ako repík lekársky, dúška materina, pamajorán obyčajný, rebríčk obyčajný, čistec rovný aj čistec lesný. Hont je areálom najjužnejšieho výskytu žltohlava európskeho, niekoľko lokalít kosatca sibírskeho a horca panónskeho. 

Na suchých slnkom zaliatych lúkach rastú niektoré vzácne druhy orchideí: prvosienka jarná, prvosienka vyššia, divozeľ tmavočervený. Bohato sú zastúpené aj iskerník prudký, kotúč poľný, klinček kartuziánsky, horčica obyčajná, bôľhoj lekársky, konvalinka voňavá, rumanček pravý. Na poliach hlavne na medziach rastie nevädza poľná, čakanka obyčajná a mak vlčí. Na jeseň sa lúky prefarbia  tmavofialovou  jesienky obyčajnej. 

Návštevníkov prírody potešia nádherné hríby, ktoré sa tu v hojnom množstve vyskytujú: hríb dubový, plávky, kuriatka, masliaky či kozáky. 

Fauna

V hontianskom regióne sa vyskytujú druhy živočíchov pre Slovensko a niekedy aj pre vedu nové, zatiaľ neuvádzané. Bolo zistených 462 druhov pavúkov, z ktorých viaceré patria k vysloveným vzácnostiam. V potokoch a vodných nádržiach žije 15-18 druhov stredoeurópskych rýb. Sú tu zastúpené aj všetky druhy stredoeurópskych druhov plazov a obojživelníkov. Vyskytuje sa tu modlivka zelená, koník zelený, kobylky, bystrušky, fúzače, nosorožtek obyčajný-kapucínsky, roháč veľký aj najväčší chrobák strednej Európy - roháč obyčajný. Žijú tu všetky druhy užoviek a jašteríc. V minulosti sa tu v hojnom množstve vyskytovala vretenica obyčajná a vretenica nosorohá.  Vo vlhkých listnatých lesoch žije 11 druhov netopierov, slepúch lámavý a salamandra škvrnitá, ropucha obyčajná, ropucha zelená, rosnička zelená-stromová, skokan hnedý, skokan ostropyský, skokan zelený, kunka žltobruchá a kunka červenobruchá.

Lesíky a remízky obývajú stehlík obyčajný, červienka obyčajná, sýkorka veľká, sýkorka belasá, brhlík obyčajný, hýľ lesný, sojka obyčajná, kukučka obyčaná. Okolo hospodárskych domov prebýva lastovička obyčajná, vrabec domový.

Z vtáctva boli výskumom zdokumentované haja červená, sova dlhochvostá, bocian biely aj čierny, tesár čierny,  dudok, krivonos bielokrídly, sokol sťahovavý, výr skalný, kuviček vrabčí, krakľa belasá, strakoš veľký, strakoš červenohlavý, muchárik čiernohlavý, stehlík čížavý, strnádka záhradná, 7 druhov ďatľov z ktorých najrozšírenejší je ďateľ veľký. 

Lesy sú domovom diviaka lesného, muflóna lesného, jeleňa, daniela i srncov, ale i líšky, jazveca, kuny lesnej či kuny skalnej.  Z poľovných revírov sa vytráca zajac poľný a takmer úplne vymizol syseľ obyčajný.