Osobnosti obce

Ondrej PLACHÝ
básnik, evanjelický kňaz

18.1.1755 Zemiansky Vrbovok
7.10.1810 Nové Mesto nad Váhom

Narodil sa v zemianskej rodine v Zemmianskom Vrbovku. Základy školského vzdelania nadobudol v rodičovskom dome a na školách v Sudinciach a Malých Zlievcach. Po polročnom štúdiu na kalvínskom gymnáziu v Rimavskej Sobote pokračoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Štúdiá zavŕšil v r. 1777-79 pobytom na univerzite v Lipsku. Po návrate do vlasti v duchu dobových zvyklostí absolvoval pedagogickú prax ako domáci učiteľ v aristokratických rodinách a neskôr ako zástupca rektora banskoštiavnického gymnázia. V r. 1782-84 bol evanjelickým farárom v Kostolných Moravciach (dnes Hontianske Moravce), kde bol aj vysvätený za kňaza. V r. 1784 prijal pozvanie obnoveného martinského evanjelického cirkevného zboru, kde sa ako farár pričinil o výstavbu chrámu a školy. Organizačné schopnosti prejavil aj vo funkcii turčianskeho seniora. Po dvadsaťročnom účinkovaní v Martine odišiel v r. 1804 za kazateľa do Nového Mesta nad Váhom.

Ondrej Plachý, ako mladý vzdelanec, hľadal zmysel svojej kazateľskej, výchovnej i spisovateľskej aktivity v hlásaní a uplatňovaní osvietenských princípov. Ešte v roku 1785 založil v Banskej Bystrici učenú spoločnosť Erudita societas Slavica, ktorá vydávala pod redaktorstvom Ondreja Plachého mesačník Staré noviny literního umění. Bol to prvý slovenský literárny časopis, ktorý sa však nezameral len na literatúru, ale prinášal aj články popularizujúce vedu a myšlienky osvietenskej znášanlivosti.Hoci nemal dlhé trvanie a už o rok neskôr zanikol (vytlačili celkom 740 strán, predplatilo si ho len 60 ľudí, väčšinou slovenských evanjelických kňazov), bol dôležitým impulzom pre ďalšie generácie národovcov, predovšetkým pre bernolákovské hnutie, keď na činnosť spoločnosti Societas slavica nadviazalo v roku 1792 bernolákovské Slowenské učené Towarišstwo. Plachý písal príležitostnú poéziu, historické a cirkevné spisy, vydával cirkevné spevníky a postily. Venoval sa aj duchovnej poézii. V jednej z básní napríklad žiali nad smrťou cisárovnej Márie Terézie ako podporovateľky osvietenských ideí v mnohonárodnej monarchii. Upravil a vydal známe Tranovského dielo Cithara sanctorum pod názvom Písně duchovní. Do vydania Písní duchovních starých i nových (1788) a Evanjelického funebrála (1798) zaradil i svoje piesne. Z nemčiny preložil rozsiahle dielo Ch.Sturma Kochání s Bohem (1791-92). V rukopise sa zachovala po latinsky písaná História turčianskeho seniorátu, obsahujúca pramene k cirkevným a kultúrnym dejinám i k biografii cirkevných dejateľov a literátov.

Ondrej Plachý všestranne zasiahol do literárneho a kultúrneho života a patrí medzi popredných predstaviteľov prvej fázy osvietenstva. V obci Zemiansky Vrbovok na budove evanjelického kostola má umiestnenú pamätnú tabuľu.

Erzsebet CSESZNEKY DE MILVANY zo Zemianskeho Vrbovka

Grófka Alžbeta Cesneková bola maďarskou šľachtičnou, ktorá žila na prelome 17. a 18. storočia. 

Alžbeta Cesneková bola jedným z členov vetvy Veszpremiovcov alebo vetvy Zemianskovrbovskej. Jej rodičia zrejme ochudobneli, pretože napriek svojmu vysokému pôvodu sa vydala do rodiny slovenského mäsiara z Očovej, Mateja Bela-Funtíka (Matyas Bel-Funtík). Usadili sa vo Zvolenskej župe. V roku 1684 porodila syna Mateja (Matthias Bel, Bel Matyáš), ktorý sa stal slávnym spisovateľom, polyhistorom a evanjelickým teológom. Po manželovej smrti v roku 1704, Alžbeta veľa obetovala pre vzdelanie svojho syna. Je vysoko rešpektovaná dobrodinka maďarskej a slovenskej evanjelickej cirkvy.  

Július CESNAK

richtár, mešťanosta Banskej Bystrice

26.3.1863 Banská Bystrica
14.4.1933 Banská Bystrica

       Rodený Banskobystričan sa do novodobej histórie mesta zapísal ako druhý najdlhšie slúžiaci richtár, mešťanosta – po prvom doživotnom richtárovi Andrejovi (Anreas). Július Cesnak po svojich predkoch:otcovi Adolfovi Gustávovi a starom otcovi Gabrielovi Cesnakovi zdelil v Dolnej ulici dnešný dom č. 30. Ako 30-ročného Júliusa Cesnaka v roku 1893 zvolili do úradu mešťanostu. Najvyšší post potom k spokojnosti obyvateľov Banskej Bystrice zastával neuveriteľných 30 rokov. Počas tohto obdobia sa Július Cesnak nezmazateľne zapísal do dejín mesta. Najmä jeho pričinením zaznamenala Banská Bystrica nebývalý rozvoj a rozkvet. V roku 1923 – po dobrovoľnom odstúpení z postu prvého muža mesta, žil na zaslúženom odpočinku ešte 10 rokov. Umrel necelé tri týždne po svojich 70-tych narodeninách.

Dlhoročný mešťanosta  Banskej Bystrice Július Cesnak (Czesznak, Česnák) dostal in memoriam cenu mesta za rok 2013. Cena bola udelená za mimoriadny prínos v oblasti hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho rozvoja mesta BB pri príležitosti 150. výročia narodenia, 120. výročia nástupu do funkcie mešťanostu a 80. výročia úmrtia Júliusa Cesnaka. Cenu prevzali zástupcovia rodiny, pani Lýdia Cesnaková so synom.

Kde sa vzali Cesnakovci či Česnakovci v Banskej Bystrici? Kedy a odkiaľ prišli? Ako sa vlastne volali? Tieto otázky môže pomôcť zodpovedať len štúdium cirkevných matrík, kam sa v minulosti zapisovali všetci občania pri krstoch, sobášoch a úmrtiach až do roku 1895, kedy vznikli štátne matriky a všetky významné uvedené udalosti v živote jedinca od tohto roka museli byť zapísané predovšetkým v štátnej matrike.

Prvá zmienka o príslušníkovi tejto zemianskej rodiny v našom najbližšom okolí sa nachádza v matrike sobášených ev. cirkvi a.v. V B. Bystrici zo dňa 8. augusta 1832, kedy sa ženil Dominus Gabriel Czesznakde Nemes Varbók (Zemiansky Vrbovok), rodák z Malých Zlievec v Novohrade, 30-ročný frumentárius (obilník) Dom. Magn. Antonii de Radvan, so Zuzanou Nadejovovou, 21-ročnou dcérou kožušníka Andreja Nadeju a Anny Gillanovej z Banskej Bystrice. Svedkami boli Spec. Dom. Anton Radvanský a Spec.dom. Štefan Ruttkay.

Zachované cirkevné matriky farnosti Malé Zlievce pomohli poznať aj predkov Gabriela Cesnaka, jeho otca Jána Cesnaka (nar. 1768), starého otca Pavla (sobáš 1760) a prastarého otca Michala (1704-1764), ktorý pochádzalzo Zemianskeho Vrbovka, kde žilo viacej príslušníkov tohto rodu. Cesnakovci žili aj na Kozom Vrbovku, ktorý patril do farnosti Drienovo, ale zrejme preto, že rod pochádzal zo Zemianskeho Vrbovka, sobášili a svoje deti krstili v Cerove, kam Zemiansky Vrbovok patril. 

Gabrielovi Cesnakovi sa rok po sobáši narodil syn Adolf Gustáv (požíval len meno Gustáv), otec budúceho mešťanostu Júliusa Cesnaka. 25-ročný vyučený pekár Gustáv sa v Radvani oženil s remeselníckou dcérou Kornéliou Coroniovou. Bol obyvateľom Banskej Bystrice s uvedenou adresou č. 79. Manželom sa 26.3.1863 narodil syn Július Gustáv. Po štyroch rokoch elementárnej chlapčenskej cirkevnej školy (pri evanjelickej fare) navštevoval a ukončil 5-ročné evanjelické gymnázium, ktoré sídlilo v budove terajšieho domova sociálnych služieb Kanaán (pod ev. kostolom). Posledné tri ročníky gymnaziálnych štúdií absolvoval na vyššom kráľovskom rím.-kat. gymnáziu. Z dostupných zachovalých výročných správ a katalógov tohto gymnázia sa podarilo zistiť, aké predmety sa v jednotlivých ročníkoch vyučovali a ako Július Czesznak (tak bol v katalógoch zapsovaný) prospieval. Podľa hodnotenia sa mu dobre darilo v prírodných vedách aj povinných jazykoch – maďarčine ako vyučovacom jazyku, nemčine, nepovinnej francúzštine, no klasické jazyky – latinčina a v poslednom ročníku gréčtina – mu nešli najlepšie. Štúdium ukončil v roku 1881. Od roku 1883 do 1893 bol úradníkom mestského magistrátu, v tom období (1890) sa oženil s Irmou (Máriou) Roseneuerovou.

Július Cesnak pôsobil vo funkcii mešťanostu v rokoch 1893-1923, skoro neuveriteľných 30 rokov, v období silného maďarizačného tlaku, čo sa prejavilo aj na spôsobe zápisov a znení jeho mena, ale aj počas ťažkých vojnových rokov, v ktorých prišiel o syna. 

Vybudoval mestský vodovod a kanalizáciu, k poriadku prispela úprava jestvujúcich ulíc (kamenná dlažba, výsadba nízkych guľovitých javorov) a otvorenie nových ulíc, čím sa mesto zaradilo medzi najčistejšie a najkrajšie v štáte. Jeho estetické cítenie sa prejavilo v premene polovičného pasienku na kvitnúci park, na zriadení niekoľkokilometrových serpentínových chodníkov (špacírok) na Urpíne, vodostrekov uprostred kvetinových záhonov a výstavba malebného hronského nábrežia (Garampart). Vždy dbal na to, aby mesto vyniklo ako drahokam na panoráme okolitého prekrásneho prírodného prostredia. Bol pri zrode nových škôl. V záujme ochrany historických pamiatok sa pričinil o vznik mestského múzea a v zreštaurovanom Matejovom dome o založenie prvej muzeálnej expozície (1909). V roku 1895 bol dočasným predsedom a neskôr (1897) podpredsedom Banskobystrickej historickej a archeologickej spoločnosti, ktorá bola založená práve na podporu a rozvoj Mestského múzea. V hospodárskej oblasti venoval pozornosť reorganizácii mestského lesného hospodárstva podľa najmodernejších odborných metód, pretože toto bolo hlavným zdrojom príjmov mesta. Záslužným činom bolo postavenie mestskej hydroelektrárne, ktorá umožnila osvetlenie domácností i ulíc mesta, ako aj modernizáciu a rozvoj podnikov. Snažil sa aj o železničné prepojenie B. Bystrice s Ružomberkom a neskôr s Dolnou Štubňou. Drobným náznakom týchto snáh bola železnica do Harmaneckej papierne (1913).

V ťažkých vojnových rokoch podporoval rozvoj zdravotníctva a zabezpečoval zásobovanie občanov potravinami. V sociálnej oblasti riešil problematiku mestských žobrákov, založenie chudobinca, vývarovne, verejných kúpeľov pre nižšiu vrstvu obyvateľov a organizoval zbierky na pomoc chudobným. Bolestne znášal stratu svojho syna Júliusa počas prvej svetovej vojny, ale ani to ho neodradilo od neúnavnej práce v prospech mesta a jeho občanov. Jeho postoje a zásluhy o rozvoj mesta ocenili občania BB tým, že ho zvolili za mešťanostu aj v povojnovom období, v prvých rokoch novovzniknutej Československej republiky.

Július Cesnak zomrel ako 70-ročný 13. apríla 1933 a odpočíva v rodinnej hrobke na evanjelickom cintoríne spolu s predkami, potomkami a ďalšími rodinnými príslušníkmi.